Nezávislej hudobnej scéne sa zdanlivo darí tak, ako nikdy predtým. Najviac vinylov predávajú kapely ako The Arcade Fire a z alternatívnych pesničkárov sa stávajú celebrity prestížnych magazínov. Znamená to však, že kvalita ich hudby rastie, alebo súčasné trendy idú po originalite? Pri výbere tých najzaujímavejších albumov ma našťastie prepadol pocit zúfalstva z obrovského množstva autentických hudobníkov, ktorí sa nezmestia nielen do rebríčka, ale mnohým sa nedostane ani zaslúženej pozornosti. Nakoniec však o tom rozhodnú pocity satisfakcie a naplnenia a pri nasledujúcej desiatke albumov ich zažívam s každým počutím. O to predsa ide – užiť si a milovať umenie. pokračovanie článku
Marissa Nadler, americká speváčka, skladateľka, rezbárka a maliarka, sa síce počas celej svojej kariéry profiluje ako tradičná pesničkárka, no jej poňatie folku je o dosť odlišné od typických definícií. Dokonca až natoľko, že je lepšie vravieť o zhudobnenej poézii, či akustickej rozprávkarke. Po rozviazaní zmluvy so svojim vydavateľstvom ostala bez finančných prostriedkov, no s prebytkom nápadov na nové piesne. Fanúšikovia jej cez aukciu na stránke Kickstarter venovali spolu viac peňazí, ako prvotne dúfala, a umožnili jej tak vydať svoj piaty, eponymný album. Stáli tieto peniaze za to? Posunula sa Marissa vopred a dosiahla úroveň svojich vzorov, Virginie Woolf a Leonarda Cohena? pokračovanie článku
Nicolas Jaar je mladý elektronický producent a skladateľ, ktorý sa postupne uberá od žánrov ako minimal, techno, deep house k akustickejšej tvorbe. Na svojom debute Space Is Only Noise predstavuje symbiózu pomalšej a hĺbavejšej elektroniky s vlastnou hrou na gitaru, klavír, doprevádzanú tlmeným spevom. Zrelaxovaná a žoviálna južanskosť sa miesi s New Yorským perfekcionizmom a elitárstvom, čím vytvára zvláštnu zmes pokoja a harmónie, ktorá je priveľmi intenzívna na skutočný spánok, no pomalá na tanečný parket. Vypočujte si Jaarov prvý album, ktorý je určený práve na aktívne počúvanie, užívanie si a spokojný oddych. pokračovanie článku
Juv sú nórski priatelia Are Mokkelbost a Marius Von Der Fehr, ktorých spojila počas strednej školy láska k tvrdej a neúprosnej hudbe. Od Metallicy a Iron Maiden až po ich blackmetalového krajana Burzum. Gro svojej hudby nahrali v druhej polovici deväťdesiatych rokov, kedy sa izolovali od okolitého sveta, aby zachytili hučiace gitary, monotónny hluk a nasamplované zvuky prírody. Tie agregovali do zvukovo úsporného a ťaživého albumu Juv, v nórčine príznačne symbolizujúce bezodnú priepasť. Ich hudbu nemožno jednoznačne pomenovať ako dark ambient, či minimalistický metal, no možno sa oddať procesu hľadania seba samého a vyrovnávania sa s odhalením svojich strachov a neistôt. Spoznajte zvukových bratov Sunn O))) a Boris a ponorte sa do dlhého desivého vzlyku. pokračovanie článku
Deaf Center sú jedným z najpodstatnejších úkazov ambientnej scény a ich príchod uprostred nultých rokov bol pre scénu jedným z formujúcich momentov. Prefiltrované sláčikové aranžmány, pulzujúci zvuk, jednoduché melódie hrané na vyklepanom klavíri, ktorý poznal už aj lepšie časy a presnejšie naladenie, čím vytvoril svoj charakteristicky nenútený zvuk. Skĺbenie súčasnej klasiky s elektronickou manipuláciou, mierne gýčovou melodrámou a nepokojom akoby z filmu noir zadefinovali novú šablónu ambientu minulej dekády. Po šiestich rokov vydáva nórska dvojica Erik K Skodvin a Otto Totland nový album, Owl Splinters, ktorý posúva ich poňatie ambientu ešte ďalej. Aký progres urobili a akým smerom sa vydali títo inšpiratívni severania? pokračovanie článku
James Blake je mladý britský DJ, skladateľ a producent tvoriaci hlavne eklektickú elektronickú hudbu. Za veľmi krátky čas svojej len vyše roka dlhej kariéry získal obrovskú pozornosť médií vďaka umnému a prirodzenému miešaniu dubstepu s R&B, minimalom a soulom. Jeho štúdiový debut James Blake patrí medzi najočakávanejšie albumy tohto roka aj pre BBC, či magazín Pitchfork. Napriek očakávaniam sa Blake rozhodol vydať cestou vlastných spievaných piesní, ktoré ho stavajú na rozhranie dosť odlišných svetov elektroniky a pesničkárov. Či Blake prekonal vysoko nastavenú latku a rôznorodé, často protichodné očakávania zistíte v tejto recenzii. pokračovanie článku
Gwerkova sú slovenské trio z Dunajskej Stredy, ktoré sa pomenovalo podľa Ulice Alžbety Gwerkovej v bratislavskej Petržalke, kde speváčka Gaspi bývala počas vysokoškolského štúdia s gitaristkou Zsuzsi. Spolu s tretím členom, Janim tvoria pokojnú a príjemnú hudbu, ktorú ťažko žánrovo zaškatuľkovať. Aj keď sami seba definujú ako pivnica hardware, ich doterajšia tvorba je niekde medzi zasneným popom a ambientnou elektronikou s prímesou introvertnej, ozvenovej gitary. Ich šesť spoločných uší vníma svet naokolo z vtáčej perspektívy a dostáva hudbu do atmosférickejších oblastí, ktoré prinášajú na slovenskú scénu závan čerstvého nápadu a invencie. Ochutnajte zdarma stiahnuteľnú pol hodinu kvalitnej slovenskej alternatívy. pokračovanie článku
Úchvatnú hudbu spoznáte podľa toho, že v sebe nesie príbeh, ktorému uveríte. Nemusí vypovedať nič o minulosti umelca a dokonca sa ani nemusíte stotožniť s jeho názorom, či postrehmi, no podstatné je nájsť tú nitku krásy, ktorá sa vinie celým dielom a robí ho jedinečným. Navyše, na príbehy už všité do hudby si navrstvujeme aj tie vlastné; kedy sme pieseň prvýkrát počuli, ktoré slová nás dostali, v ktorých podstatných momentoch nám vytvárala soundtrack k vlastnému životu. Napriek tomu, že každý si tvorí tieto mini-poviedky podľa vlastného vkusu a daných okolností, výročné rebríčky majú svoj zmysel. Obrátite sa naspäť za rokom a vyberiete to, čo vás uhúrilo najviac. Trpké, zábavné, smutno-krásne, úžasné. Možno tu nenájdete ani jeden album, ktorý by ste vložili do vlastných top-hudobných príbehov, no určite nájdete množstvo zaujímavej hudby, ktorá je osobitá a nezabudnuteľná. pokračovanie článku
Nästesjö Extreme Orchestra sú džezový kvartet zo švédskeho mesta Malmö. Jej členovia sa spoznali vďaka tamojšej hudobnej univerzite, na ktorej študovali a dali dohromady (na džezové pomery) netradičnú štvoricu nástrojov: dvojitú basu, husle, saxofón a bicie. Spočiatku hrávali psychedelickejší džez, označovaný aj ako fusion, na svojom debutovom albume však prezentujú oveľa uhladenejšiu a elegantnejšiu tvár. Neplánovane a prirodzene tak nasledujú tradíciu škandinávskej džezovej scény, ktorej tvorba sa vyznačuje rozvážnosťou, jednoduchosťou, pokojom a dokonalým technickým prepracovaním. Vrhnite sa do improvizácií, melodramatických sól a voľných, žartovných rytmov spolu s NEO-m; neoľutujete. pokračovanie článku
Erik K Skodvin je nórsky umelec, ktorý sa venuje temnému ambientu a väčšinou pomalej elektronickej hudbe so surreálnym nádychom a pocitom, akoby ste počúvali hudbu k filmu. So svojim najznámejšim projektom, Deaf Center, vytvoril jeden z najpôsobivejších ambientných albumov minulého desaťročia; hĺbavý, zvukovo plný, chvíľami hravý a hlavne silne obrazotvorný. Elektronika a manipulácia s nástrojmi však nie je jedinou jeho doménou; na svojej najnovšej nahrávke ‘Flare’ zachytáva pocity temnoty, neistoty a strachu pomocou nespracovaných akustických nástrojov, ktoré zväčša ponecháva v ich surovej a prirodzenej forme. Ponorte sa do ponurej nórskej zimy a skúste si vychutnať pocit bezsenného, mátajúceho spánku prechádzajúceho v nepokojný prelud. pokračovanie článku
Röyksopp sú elektronické duo z Nórska, ktoré sa do hudobných kroník minulého desaťročia zapísalo hlavne vďaka chytľavým melódiám skombinovaným s hrejivo príjemnými elektronickými textúrami spájajúcimi svet chill-outu s tanečným parketom. Po desaťročí sa rozhodli urobiť vyhýbku a vrátiť sa k tomu, čím prerazili a zviditeľnili sa dokonca aj na MTV. K minuloročnému disco popu nazvanému ‘Junior’ s hitmi od Robyn, či Karin Dreijer zložili pomalšieho a menej trblietavého (v tomto prípade) staršieho brata, ktorý občas potrebuje barlu a lupu. Je ‘Senior’ dôstojným návratom k inštrumentálnemu rozjímaniu, alebo len nevydarený pokus o senílne nostalgickú a intelektuálnu hudbu? pokračovanie článku
Daníel Bjarnason je mladý dirigent a komponista, ktorý počas svojej kariéry spolupracoval ako s komorným orchestrom Ísafold, londýnskou Sinfonietou, tak asistoval aj známym menám z indie scény: Sigur Rós, Ólöf Arnalds, či Valgeirovi Sigurðssonovi. Napriek tomu, že poukazovanie na islandskú prírodu sa stáva klišé, bohatá hudobná scéna tohto ostrova strateného medzi Európou a Severnou Amerikou je akýmsi mementom vplyvu krajných podmienok na tvorivosť. Extrémne podmienky vytvárajú základ pre zrkadlovo extrémne pocity, ktoré sú nevyhnutnou súčasťou každého dobrého diela. S albumom ‘Processions’ vytvára Bjarnason mostík medzi post-modernou a neskorším romantizmom 19./20. storočia. Energická, strhujúca, ale aj ukrutná búrka emócií vyjadrených sólovým violončelom a neskôr klavírom pozýva všetkých odvážlivcov, ktorý sa nezľaknú jej masívnosti a sily, s akou si Bjarnason podmaní svojho poslucháča. pokračovanie článku
Arcade Fire sú kanadská skupina, ktorá ide do všetkého vo veľkom, s myšlienkami v podobe sloganov a jasným konceptom. Po šiestich rokoch vyhrievania sa na piedestáli nezávislej hudby sa na novom albume vracajú naspäť v čase: do obdobia dospievania, života na predmestiach a snov o “veľkom,” dospelom svete. Priam nezdravá dávka nostalgie a mladíckej energie sa preklopila do 16 skladieb pomenovaných ‘The Suburbs.’ Vypočujte si vyše hodinu spomínania na tínedžerské roky, bitky medzi indie-deckami, ktorá hudba je tá naj a rozhodnite sa, či si Arcade Fire skutočne zaslúžia svoj obdiv a slávu vo svete alternatívnejšieho popu. Zmes energického indie rocku 90. rokov a hravej elektroniky 80. vás očakáva. pokračovanie článku
Kyle Bobby Dunn je mladý minimalista, ktorý medzi svojimi inšpiráciami uvádza Arvo Pärta, Maurica Ravela, či Györgyho Ligetiho. Veľké mená, ktoré zadefinovali časť modernej klasiky, síce ovplyvnili Dunnove vnímanie hudby, jeho tvorba však dýcha vlastným zvukom. Najrozsiahlejšia kompozícia tohto rodeného Kanaďana, ‘A Young Person's Guide To Kyle Bobby Dunn,’ navodzuje pri prvom počutí slová ako ambient, či drone s prvkami súčasnej klasiky. Hlbší ponor dovnútra však neodhaľuje len nové frekvencie, ale aj neuchopiteľné ponímanie času a hudobného priestoru. Nekonečné kombinovanie harmónií, vynáranie a útapanie tónov, repetitívnosť; všetko charakteristické znaky jeho skladieb, ktoré vás úspešne ponoria do dlhého spánku a nechajú vás uprostred hmlistých snov. pokračovanie článku
Sufjan Stevens nesporne patrí medzi najúspešnejších indie pesničkárov súčasnej generácie. Na jednom z najzaujímavejších albumov minulej dekády, ‘Illinois,’ pripravil zmes folku, akustického rocku a symfonických eposov, ktoré krásne vystihli mnohostrannosť jeho tvorby. Sčasti ním aj zadefinoval a vystihol pestrú americkú hudobnú scénu minulého desaťročia. Po období izolácie a ticha veľmi prekvapivo vydal novú nahrávku, ‘All Delighted People EP.’ Bez bombastického čakania, mozog-vymývajúcich tlačových správ a šialenstva indie magazínov. Hodina hudby sa dá kúpiť za 5 dolárov, osmičku jej skladieb možno počúvať aj zadarmo. Apokalypsa, intímne spovede, silné emócie umelca neistého si sebou samým a zmätok sú hlavným motívom novej nahrávky, ktorá znie podobne zmätene a naliehavo. Ponorte sa do jeho fascinujúco skutočnej hudby a pokúste sa uveriť Sufjanovým slovám. pokračovanie článku
Aké krásne by bolo napísať slová, ktoré by sa túlili k čitateľovi, líškali by sa k nemu mačacím spôsobom, ich nezameniteľná zvukomalebnosť by mu priadla do ucha a slová pretvorené na šepkavé vláčne zvuky by plynuli niťou idylických výjavov, hladivých a pritom nepoddajných. Kúsok správne nadávkovaného pozitivizmu ukrytého do úsporných opisov dokresľujúcich ten najsprávnejší odtieň pocitu, ktorý by zadefinoval paralelnú realitu vytvorenú zo slov. Aké príjemné by bolo poéziu rytmu pulzujúcej krvi pri spánkoch pretvoriť vo vety akurátne bubnujúce v tempe srdcového svalu a priblížiť tak tie najskrytejšie významy v najprirodzenejšej možnej ceste; v spôsobe blízkom uchu, ktorý potrebuje jemné, no nezávislo výrazné šepty a v spôsobe blízkom srdcu, ktoré potrebuje jasnú rytmiku a presnú dávku tečúcej emócie. Vofúknuť im život, napísať a zvečniť v ich nekonvenčnej nádhere. pokračovanie článku
Hudobno-vizuálny projekt iamamiwhoami pokračuje už ôsmy mesiac a neustále dokáže prekvapovať svojou originalitou a nevyspytateľnosťou. Postupné vydávanie éterických elektro-popových skladieb s kvalitne zmanipulovanými vokálmi, vyzretými textami a podnetnými videami, sa pravdepodobne blíži ku koncu. Švédska umelkyňa Jonna Lee sa už premenila z divokého plodu prírody na jej obnaženú kráľovnu a zároveň tým predefinovala svoju hudbu. Z tradičnej pesničkárky sa stala tajomnou, elektronicky zmetamorfovanou sirénou. Ponorte sa do týchto vizuálne bohatých a invenčných videí a spoznajte jeden z najpodnetnejších umeleckých projektov tohto roka. pokračovanie článku
Ólafur Arnalds je mladý islandský skladateľ, ktorého cieľom, ale aj podstatou hudby, je prepájanie jednoduchej a priamočiarej klasiky so súčasným indie-popom. Jeden z najznámejších islandských exportných “artiklov” po prekvapivom úspechu svojho prvého albumu vydal nedávno jeho konceptuálne pokračovanie. ‘...and they have escaped the weight of darkness’ je hudobný príbeh hľadania svetla a nádeje, citlivá rozprávka pre klavír, sláčikové kvarteto a kde-tu aj energické a rockové bicie. Poslucháči si už prirodzene spájajú islandskú hudbu s atmosférou nádhernej prírody, gýčovej zimy a temno-príjemnej melanchólie. Ólafurov nový album je ďalším dôkazom, že tieto klišé ešte stále fungujú a dajú sa pretaviť do solídneho a uhladeného neo-klasického celku. pokračovanie článku
Letná hudba nemusí byť len vypatlaný oblbovák v štýle Macareny alebo naivných Las Ketchup. Taktiež to nemusí byť balkánsky turbofolk, južanské latino alebo vždy živý plastikový europop. Piesne spájajúce sa s letom sú už podvedome prepojené so slnkom, bezstarostnosťou, ľahkými melódiami a spokojnosťou, čo však nie je dôvod na to, aby skĺzali do oblasti nevkusu a uši rezajúcej nekvality. Ak máte chuť na kokteil nenútenej zábavy a prirodzenej jednoduchosti, ochutnajte psychedelické nálady austrálskej trojice Tame Impala, svieži elektro-pop od švédskej Robyn. Rovnako nesklame ani energická koláž Španielov Delorean a zaujať môže aj nekompromisný elektronický rock brooklynskych Sleigh Bells. Nielen ich hudba presviedča, že leto nemusia po zvyšok roka pripomínať verklíkové melódie, lacné rytmy a brakové nápady, ale aj originalitu a netradičnosť. pokračovanie článku
Greg Haines je klavirista a violončelista, ktorému je oblasť klasickej hudby akosi pritesná a na sebavyjadrenie potrebuje dávku experimentu. Umelec, usadený v Berlíne, sa s ľahkosťou pohybuje nad hranicami žánrov a spája svoju inšpiráciu v tvorbe Stevena Reicha, Arvo Pärta a Gavina Bryarsa s vlastným ponímaním moderno-vážnej hudby. Jeho nové dielo, ‘Until the Point of Hushed Support’ je zložené zo štyroch, veľmi prirodzene súvisiacich častí, ktoré prinášajú pocity temnoty a nepokoja siahajúceho až k akejsi disharmonickej extáze. Ochutnajte kúsok minimalizmu, dávku moderny a hlavne úžasnú súhru organu, klavíra a sláčikov ozývajúcich sa zo všetkých zákutí Grunewaldského kostola. pokračovanie článku
Dustin O’Halloran je americký skladateľ klavírnej hudby niekde na rozmedzí súčasnej klasiky a komorného popu. Svoju tvorbu často vysvetľuje pomocou farieb a pocity sršiace z jeho skladieb definuje ako koláž modrej, fialovej, bielych priestorov a drobných čiernych elementov zaliatych hrdzavou hnedou. Okrem týchto upokojujúcich farieb cítiť v jeho tvorbe aj rôzne meditatívne obrazy a sny. Interpretácia jeho rozvláčnych skladieb záleží na poslucháčovi; jeho beztextové skladby môžu v niekom vyvolávať smútok a melanchóliu, pre iných môžu byť pokojným vyjadrením šťastia a nádeje. Prezrite si paletu farieb a pocitov počúvaním jeho najnovšieho albumu ‘Vorleben,’ nahraného pred živým (no nepočuteľne tichým) publikom v úžasnom Grunewaldskom kostole. pokračovanie článku
Skladať indície, tvoriť konšpirácie, odpovedať na hádanky. Z kusých informácií vyskladať príbeh a z drobných pomôcok sa dopracovať k odhaleniu. Na takejto báze odštartovala koncom minulého roka neobvyklá virálna hudobná kampaň pod menom iamamiwhoami. Temná elektronika, popové melódie a éterický vokál sú umne skombinované s mysterióznymi vizuálmi bahna a tmy väznaciami niečo nebezpečné. V hre na odhaľovanie padli aj mená ako Christina Aguilera, The Knife či Goldfrapp, po najnovších kúskoch je však najpravdepodobnejšou možnosťou švédska umelkyňa Jonna Lee. Zahĺbte sa do tajomných videí zobrazujúcich život mandragory a pokúste sa rozlúštiť celú záhadu. pokračovanie článku
Tuším ten bod, v ktorom myšlienky začínajú žiť a spôsob, akým sa rozlievajú do priestoru. Sú také nepresné a rozochvené, v opare nejasností a neprediktabilných peripetií odkláňajúcich pozornosť úplne iným smerom, ktorý bol v jednej sekunde načrnutý a v tej neskoršej už zabudnutý a potiahnutý do iných končín. Je v tom aj malý strach, strach z ohliadnutia naspäť, následnej neschopnosti definovať, čo som uvidel a skončím v rozpakoch zo seba samého, ktoré potom povedú k nechcenému zmätku. Dlho neviem nájsť korene slov a keď už ich podchytím, dostávam sa do slepých uličiek a len málokedy dospejem do bodu, od ktorého sa zo mňa všetko leje a nedokážem nájsť spôsob, ako skončiť. Väčšinou je to len nejasne asymetrický zhluk, niečo medzi prázdnotou a osamelými náznakmi toho, po čom túžim, aby vzniklo. pokračovanie článku
Joanna Newsom je harfistka a skladateľka úžasne obrazotvorných príbehových skladieb. Jej kompozície zachytávajú rozprávkové kráľovstvá, detsko-naivné predstavy o svete, ale aj vyspelé pocity veľmi citlivej ženy. Nedávno vydala novú nádielku pestrých príbehov vo forme trojalbumu ‘Have One On Me.’ Obrovská dávka hudby opäť srší epickými historkami, jemnými baladami a zhudobnenými eposmi zhmotnenými v občas veľkolepej a inokedy tajomne jednoduchej podobe. Joannin hlas je jemnejší, harfa ešte prepracovanejšia, aranžmány ešte ľahšie. Spoznajte vynovený zvuk tejto talentovanej harfistky, preniknite cez siete jej tajomstiev a sami posúďte, či svojim detailne prepracovaným a emotívnym dielom opäť posunula nezávislú scénu na novú úroveň. pokračovanie článku
A Silver Mt. Zion, momentálne kvintet z kanadského Montrealu, sú s každým novým albumom iní; ich hudba je žiadostivo premenlivá, no aj napriek tomu si uchovávajú svoj tradičný kompozičný recept. Hĺbavé texty, ktoré si svojou dĺžkou, množstvom použitých metafor, či expresívnosťou nekladú žiadne medze, kombinujú s klasickými sláčikovými aranžmánmi, monumentálnosť podkresľujú dychovými nástrojmi, no nebránia sa ani hluku, kakofónii, či disharmonickým výkrikom do tmy. Z porovnávania s priekopníkmi Godspeed You! Black Emperor sa už dávno vymanili a s každým albumom uzavreli jednu vlastnú epochu. Nový album ‘Kollaps Tradixionales’ opätovne čerpá z osvedčenej zmesi avant-gardných a klasických prvkov; objavte teda jeho jedinečnosť a zistite, v čom sú A Silver Mt. Zion takí nenapodobiteľní. pokračovanie článku
Husky Rescue sú nepochybne najznámejšou fínskou indie popovou skupinou. Vplyvy severského folku miešajú s jemnou elektronikou, hravými gitarami a lyrickými obrazotvornými plochami, ktoré by rovnako dobre zapadli aj do niektorého Kaurismäkiho filmu. Typická nordická melanchólia sa už síce môže zdať priveľmi ošúchaná, či až gýčová, no táto helsinská päťka ju zručne namiešava tak, že neznie ani plačlivo, ani opočúvane. Novinka ’Ship Of Light’ je oslavou prichádzajúceho slnka, radostnej jari a nedočkavosti za teplom a veselosťou. Chvíľami príjemne pokojná a rozvláčna, inokedy búrlivá, nepokojná, až vybuchujúca v salvách túžby. Okúste zvuky a chute fínskej jari s podmazom sladkého šepkania, bluesových gitár, či mrazivého kantele s Husky Rescue, sú skutočne príjemné. pokračovanie článku
Nils Frahm je ďalším klenotom v zbierke nových mien ambiciózneho vydavateľstva Erased Tapes. Mladý klavirista komponuje improvizované etudy, v ktorých prináša rozmanité nálady, vyvoláva najrôznejšie pocity a predvádza mnohé techniky. Jeho prvý album, ‘The Bells’ je ukážkou jeho umeleckých schopností, ktoré je možné po zjednodušení zaradiť k modernej klasike. Ak máte radi komponistov ako Peter Broderick, Max Richter, či Ólafur Arnalds, nováčik Nils Frahm si zaslúži svoju pozornosť kolážou skutočne pestrých a originálnych skladieb. pokračovanie článku
Get Well Soon sú nemecká skupina na čele s multiinštrumentalistom Konstantinom Gropperom, ktorých tvorba presahuje mnohé žánrové rámce. V ich hudbe možno nájsť vážne vplyvy pompézneho a introvertného romantizmu skĺbené s rockovou dravosťou a podfarbené efektnou elektronikou. Gropperove filozofické zázemie je úrodnou pôdou pre hĺbavé texty o vzťahoch, smrti a samotnom svete pekne skryté v poetických metaforách, ktoré umne spája s klenutými melódiami. Je ich druhý album ‘Vexations’ prichádzajúci po skvelom debute dôkazom ich progresívneho talentu a kompozičnej originality? pokračovanie článku
Iné okno, pôvodné okno, tabuľa, cez ktorú som sa pozerával roky a potom predchádzajúce mesiace nie, lebo som sa pozerával cez inú inam, ale teraz opäť za tým istým stolom, na tej istej stoličke, pijúc silnú kávu z tej istej šálky spoza oceána, za zvuku Cocteau Twins ma mrazí na chrbte, lebo je zima a ja som príliš ospalý na to, aby som sa obliekol. Pozerám sa teda cez iné okno, cez to pôvodné, čo je tu už roky a nahradilo to prapôvodné, ktoré sme vyhodili, dali sme ho vysekať, nech nefúka a miestnosť je izolovaná od chladu vonkajška, nech zima ostane za sklom a neopováži sa vojsť dnu, nech pach minulosti neprenikne dovnútra hocikedy sa mu zapáči, lebo my máme prostriedok zabrániť mu v akýchkoľvek pokusoch prekĺznuť cez naše presne stanovené hranice. pokračovanie článku
Hudba je niečo tak komplexné a subjektívne, že vyjadrovať jej kvalitu konkrétnymi číslami, rebríčkami, či obmedzujúcimi žánrami je podhodnocovaním jej celistvosti a významu. Porovnávať albumy rôznych žánrov, kde každý interpret má za sebou inú minulosť a schopnosti, je rovnako výrazne subjektívnou záležitosťou. Napriek tomu, koncoročné rebríčky sú potrebnou a dôležitou výpoveďou o hudobnej scéne daného roka. Posledný rok nultej dekády, ktorý sa pomaly končí, sa niesol v znamení silných žien, čoraz väčšieho zbližovania undergroundu s indie popom a príklonom k jednoduchosti. Ktoré albumy považujem za najlepšie a čo ich robí takými hodnotnými? Sumár roku 2009 prezradí všetko. pokračovanie článku
Do Make Say Think odvodili svoje meno od štyroch najpoužívanejších slovies rozvešaných v triede, v ktorej sformovali kapelu. Všetky štyri slovesá sú zároveň aj hlavnými motívmi ich jemno-idylickej post-rockovej tvorby, prinášajúcej akúsi uvoľnenú a pokojnú alternatívu k tradične agresívnemu hlavnému prúdu. Ich skladby žijú vlastným životom, hýbu sa vopred a prerozprávavajú ich príjemne melancholické myšlienky. Ako by sa mohlo zdať z názvu ich šiesteho albumu, ‘Other Truths,’ Kanadská kapela sa pokúsi načrieť do nových vôd ľudského života a odhaliť nové pravdy. Akým témam sa ich najnovší album venuje, koľko inovatívnosti doň vložili a čím sa odlišujú od ostatných titanov post-rocku sa dozviete v nasledujúcom článku. pokračovanie článku
Mount Eerie, pseudonym plodného umelca Phila Elveruma, sa po dávnejších potulkách odľahlými časťami Nórska a nejakým časom stráveným v chatke bez kontaktu s moderným svetom, zamiloval do metalu. A nie hociakého, ale rovno black metalu. Indie-folkový pesničkár známy minimalistickými aranžmánmi, zastretým hlasom a smutnými textami, sa rozhodol skryť túto krehkosť pod hlučné vrstvy hukotavých gitár, vibrujúcich bás a besných bicích tvoriacich obrovskú stenu temného hluku na spôsob Sunn O))), či Xasthura. Novinka ‘Wind’s Poem‘ bola zložená so zámerom skĺbiť melanchóliu a pokoj s depresiou a stiesnenosťou a rozšíriť tak obzory jeho temne idylického pesničkárstva. Ako sa teda Philovi podarilo spojiť tieto pomerne vzdialené vplyvy? pokračovanie článku
> autor sa zaujíma o súčasnú hudbu a umenie
> čerstvé info o zaujímavej hudbe nájdete na mojom blogu musicAddicted
mail.tomas.slaninkagmail.com
